11. Rockový záber

on 02 září 2008

Na oficiálních stránkách festivalu Rockový záber vyšel první komentář k právě proběhnuvšímu 11-tému ročníku.

)rockový zaber

 UDALOSŤ - Kreyson bol na Rockovom zábere neudržateľný
Jedenásty ročník Rockového záberu vo Veličnej odhalil pravú podstatu big beatového žánru. Je viac než  isté, že tohtoročný program si prevažne vychutnávali fajnšmekri a prívrženci poctivej klasiky. Chýbala však pubertálna omladina, ktorá je „vymasírovaná“ aktuálnou slovenskou „smotánkou“. Čo je priam zarážajúce, že Slováci strácajú akýkoľvek prehľad čo sa deje v okolí. Stávame sa konzumenti, kde tradičné hodnoty rockového sveta nikomu nič nehovoria. Dravosť a energia rocku, punku a metalu je ponímaná ako hlučná záležitosť, ktorej  vlna novodobých producentov a vydavateľov nemá šancu pochopiť. Pričom stačí tak málo. Rockový záber vsadil na interpretov, ktorý u našich západných a severných susedov niečo znamenajú. Tvrdá muzika je dnes v rámci festivalov v Európe absolútne v kurze. Na Slovensku sú v kurze dookola štyri kapely a čo nám tie naservírujú je nutné akceptovať. Je ťažké zboriť ľady tohto dementizmu, pričom som toho názoru, že program jedenásteho ročníka nám ponúkol ďaleko lepšie pecky než bolo prezentované počas jubilea. Kapelku Dogu som videl po prvý krát. Opäť sa potvrdilo, že Česi to „umí“. Výborný zvuk a skvelá show. Izzy je jednoducho „pacient“. Aby chlapíka doviedli v kazajke a vyzeral ako Hannibal Lecter chce kus osobitosti. Už tu bol evidentný rozdiel v tom, čo vnáša do svojich vystúpení česká rocková špička v porovaní s „Gulevátorom“, či innými nitrianskymi „komediantami“. V Česku si jednoducho na nadštandartné vystúpenia potrpia. Pokiaľ by sa domáce kapely neprezentovali svetovo, ani by si nepípli. Zvuk bol už v tom čase bezproblémový a skreslenie, ktoré zaznamenávala jedna strana bombastického L-acoustics line array systému bolo zažehnané. Už v tom čase bola vo Veličnej neuveriteľná zima. Niektorí sa posilovali destilátmi, inní sa zahrievali očakávaním na jedného z headlinerov – Davida Kollera. Treba priznať, že je to osobnosť ako sa patrí. Ťažko povedať prečo kvalita jeho prezentácie nekorešpondovala s výstupným zvukom. Jedinečnému spevu, akoby nestíhala kapela. Staré „fláky“ Lucie boli naaranžované do rockovejšej podoby, kde to miestami neplnilo účel. Avšak suverenita Davida, keď si sadol za bicie, zahral na gitare vyrážala dych. Kollerband nám naservíroval priam „best off“ Lucie a publikum to akceptovalo. To však ešte netušilo, že vrchol Rockového záberu sa ešte len chystá. Počiatkom 90-rokov patril Kreyson k tomu najlepšiemu čo Československá rocková scéna produkovala. Hity: Zlatej chlapec, Vzdálená, Čarovná noc priam valcovali. Kreyson valcoval aj vo Veličnej. Počas 11. ročnej histórie Rockového záberu budú z hľadiska kvality a živého prevedenia pamätné dve kapely: Arakain a Kreyson. Svoj set roztočili rovnomennou „peckou“. Láďa Křížek sa predstavil ako nesmierny srdciar. Kapela odohrala svoje vystúpenie veľmi profesionálne. Ľudia priam hltali každé slovo tejto legendy, ktorá z nich pomaly vyciciavala posledné sily. Kvality Kreysonu ocenil aj Ian Hill z Judas Priest počas ich koncertu v Bratislave, kde im Láďa a spol predskakovali. Hill sa vyslovil, „je to velká kapela, ktorú som videl po prvýkrát a ten spevák je úžasný.“ Ian Hill a Scot Travis sa vydržali na týchto machrov pozerať do konca. Kto túto žijúcu legendu videl vo Veličnej po prvýkrát neoľutoval. Skladby: Já chci se ptát, Čarovná noc, Andel na úteku boli podporené nesmierným „feelingom“ celej kapely a kvalitným zvukom. Chlapci s Arzénu to mali po takejto nakladačke naozaj ťažké. Je pravdou, že sú to takisto profíci, ktorý svojou tvorbou podnietia štandardnú ľudovú zábavu. Narozdiel od Kreysonu im chýbalo pravé heavy metalové nasadenie. Teplota vzduchu však bola tesne nad nulou. V takých podmienkach gitaristi ledva držia trsátka a nie sa ešte sústredia na detaily. Dať Arzén na záver bol dobrý ťah, avšak v ten večer svietila vo Veličnej len jedna hviezda –Kreyson.
Rockový záber potvrdil skvelú organizáciu a výborný catering. Potenciál, ktorý sa v tomto podujatí skrýva nieje rozhodne vyčerpaný. Netreba sa báť extrémnejšej muziky aj keď sa zdá, že realizovať vyslovene rockový festival nieje v slovenských podmienkach možný. Snáď sa organizátori pustia do projektu, ktorý Oravu hudobne posunie. Počúvať playback a vidieť „Frankensteina“ svedčí aký sme v našom priestore hudobne neznalý. Nehovoriac, že to čo predvádza J. V. s jeho pomaranč festivalmi je absolútnym výsmechom do tváre. Rockový záber vie, že musí urobiť kompromis. Posun festivalu a mienka o ňom však nestojí na interpretoch, ktorí hrajú všade navôkol. Kredibilita je položená na svetových hviezdach a výbornej marketingovej strategii. To si však organizátori z o. z. Targo uvedomujú. Je len na nich aby z Rockového záberu neurobili ďalšiu dedinskú zábavu.
(TB)